A mám tu trojročnicu. Ako mám zvykom, aj teraz som sa rozhodla napísať svoje pocity a snáď aj plány do budúcna a tak trochu sa tu slávnostne vykvákať. Sprvu si blahoželám, že som sa tak ďaleko dostala, gratulujem si, že som sa k tomu pred 3 rokmi odhodlala a teším sa z pokrokov, ktoré som za ten čas urobila. Učím sa síce pomaly a ani teraz nie som na profesionálnej úrovni, ale aj ten malý pokrok ma ženie vpred a motivuje.
Po prečítaní minuloročného príhovoru som prišla na zaujímavé informácie. Písala som, že by som rada zmenila vzhľad blogu a našla niekoho, kto mi vyrobí logo bez toho, aby mi zrujnoval peňaženku a ajhľa! Pár mesiacov pred "narodkami" sa mi to konečne podarilo a blog dýcha novým štýlom. Musím sa priznať, že na to som maximálne pyšná. Dlho som sa na to presviedčala a som hrdá, že som si to všetko spravila sama, teda okrem loga, to mi robila šikovná Dominika z Fries ´n Ice cream, ktorá ho vystihla DOKONALE! Presne tak, ako som si ho vysnívala, so všetkým, čo milujem. Zostávajú mi len posledné malé úpravy, ako zmena farby blogu a kúpenie domény. Podľa mojich výpočtov to uskutočním asi zas za ďalšie minimálne 3 roky, kedže to stojí peniaze a pretože som si stiahla blogovú šablónu zadarmo, nemám v nej možnosť zmeny farby ako v tej platenej. Musím nad tým silno pouvažovať, či mi stojí za to si to zaplatiť, len kvôli farbe a risku, že to všetko budem musieť nainštalovať nanovo.
Tretí rok môjho blogovania bol jeden z najbiednejších. Nemám toľko času ako som mala a na mojej absencii sa podpísali aj priestory. Predsa, ani na minútu som nezaváhala, že s tým skončím. Nad iným koncom som ale premýšľala. Ešte pred tým, ako som si dala nakresliť logo som sa pohrávala s myšlienkou, že blogu zmením meno. Táto myšlienka sa vo mne objaví z času na čas, na pár dní zostane a potom ju vyženiem preč. Vec je tá, že názov mi nepríde extra nápaditý a "chytlavý", občas mi príde dokonca trápny a v hlave ho vytláčajú lepšie názvy. Veľkú rolu v nápade zmeny hrá aj plánovanie budúcnosti. Ak by som si raz naozaj niečo otvárala, určite to nenazvem "Rybka v kuchyni" a už od začiatku by som sa mala prezentovať tak, aby ma ľudia vedeli zaradiť a nebyť ako chameleón alebo špión v utajení. Viem, viem, to sú premýšľačky do ďalekej budúcnosti, ale zohráva to úlohu v pochybnosti o názve blogu. Zatiaľ teda Rybka v kuchyni a v budúcnosti sa uvidí. Veľmi by ma zaujímal aj názor niekoho iného, ale keďže nemám moc veľkú fanúšikovskú základňu o radu by som žiadala asi márne. Na tom ešte zapracujem.
Doteraz som každý rok k výročiu upiekla niečo špeciálne a iné. Plánovala som z toho spraviť tradíciu, ale nejak mi to nevyšlo a zase som zlyhala v tom nešťastnom plánovaní. Keďže som minulý rok piekla vtedajší trend "letter cake" aj tento rok som chcela zaznamenať čo fičí a síce, chcela som upiecť tortu a ozdobiť ju s "fault line" zdobením. Bohužiaľ mi to nevyšlo, ale mám v pláne si to aj tak vyskúšať, pretože mi to príde ako fakt dobrý nápad a celkom dobrá challenge. Cítim to nadšenie už teraz! Asi ho spravím hneď budúci týždeň.
Miesto fault line torty som teda odfotila 3 kúsky nepodareného cheesecaku, ktorý som piekla pre môjho milého k narodeninám. Mágia medzi nami je neskutočná. Nielen že som ho celú strednú stalkovala jak besná, ešte aj môj blog som nevedomky založila deň po jeho narodeninách. Sme si skrátka súdení. K tomu, že sa mi nepečený cheesecake nepodaril sa vyjadrovať nebudem, keďže mi doteraz vrú žili.
Logo.. mám.
Pekný vzhľad... mám.
Perfektné fotky... hmm... nemám...
Na tom ešte musím zapracovať a plánujem sa na to viac sústrediť. Jedna foodblogerka (už neviem ktorá) napísala, že fotografovanie nie je o talente, ale dá sa naučiť. To mi dodalo celkom veľkú motiváciu a som odhodlaná sa učiť! Musím si nájsť svoj štýl a skrotiť to moje staré ubožiatko pre začiatočníkov (myslím tým foťák). Veľa blogeriek píše o "props", že ich netreba veľa, ale treba ich zaobstarávať s rozumom. Na tom tiež budem pracovať, aby som vylepšila vzhľad mojich fotografii na maximum. Už som začala s pozadiami, z ktorých som NADŠENÁ!! Chcela by som, aby moje fotky vyzerali svetlo, jednoducho a s nádychom vintage, tak uvidíme, či rok č. 4 bude v tomto prelomoví.
A ako vidím budúcnosť?
V prvom rade sa chcem stále zlepšovať v pečení, to je snáď samozrejmosť. Okrem toho, že sa chcem zdokonaliť vo fotografii by som chcela trochu zaryť aj do videa a približovať vám svoje výtvory aj v pohybe. To bude pre mňa veľká výzva, keďže na to nemám potrebné priestory ani techniku.
Chcela by som pokračovať vo svojom koncepte sladkej histórie, piecť sezónne a poctivo. Rada by som vás raz za čas zobrala na prechádzku francúzskej cukráriny a piekla aj zložitejšie a viac komplexnejšie dezerty ako ďalšiu z mojich výziev.
No a v neposledej rade je mojim snom sa trošku viac zviditeľniť a vytvoriť si aspoň malú odozvu na moju tvorbu. Teba, ktorý/á si sa dočítal/a až sem, beriem ako svojho fanúšika a vyzývam ťa, aby si mi pomohol tým, že na moje príspevky aspoň občas daj lajk či komentár, čo sa ti páči či naopak, čo mám zlepšiť. Je to zadarmo a veľmi mi to pomôže. Ďakujem a vidíme sa za rok.
0 komentárov