Po celkom krátkom čase sa k Vám opäť prihováram, opäť s rebarborou. Veľká noc je za nami a to znamená povinnosti. Posledné týždne moje dni vyzerajú rovnako. Buď som v práci, čo som teraz stále, alebo sa topím v knižnici vo veľmi podivných slovách a mojich prácach. Obávam sa, že ešte pár týždňov...
Čaute kamoši!! Je to možné, že už zas ide Veľká Noc?! Tento rok zostávam tu v UK a vôbec nemám pocit, že nejaké sviatky prichádzajú. Veľká noc, Veľká noooooc... nič. Nie, počkajte, niečo cítim... STRES! Ani by ma to tak nestresovalo, keby po veľkonočných prázdninách neodovzdávam 2 veľké práce a ešte len som...
Opät sa blížim k veľmi stresujúcemu obdobiu, ktoré som si spravila stresujúce sama, len ja, za všetko môžem JA! Moja vina, moja vina, moja preveľká vina. Posledný mesiac v škole a ja som si opäť všetko nechala na poslednú chvíľu. Aké hlúpe, pošetilé, nedospelé... Áno, je to tak, ale ja sa skrátka nedokopem...
