Sladká história: Palacinky Suzette.
Pojem "flambovanie" je u nás len veľmi málo rozšírený. Odhliadnuc od môjho štúdia na Hotelovej akadémii, s flambovaním by som sa stretla nanajvíš tak v televízii. Na škole sme ich síce robili, ale to, že to boli práve Suzette, som sa dozvedela až teraz, keďže žiadnu zaujímavú históriu nám pani profesorka S. nezverejnila. Pravdou je, že reštaurácie s francúzskym systémom obsluhy (dokončovanie pred zrakom hosťa) navštevujem len málokedy (srandujem... nikdy) a takisto je pravdou, že takých reštaurácii na Slovensku je málo a to vysvetľuje, prečo je nám obhorené jedlo tak vzdialené. Francúzi to majú ale inak. Veď tam to aj vzniklo. Presne tak aj ako palacinky, aj Crêpes Suzette. Poďme sa spolu pozrieť bližšie na zúbok tejto klasike a spoločne prídeme na to, prečo sa volajú práve Suzette a kto stojí za ich vznikom.
Na začiatku boli obyčajné palacinky, po fr. Crêpes. Pôvodne sa volali galette Crêpes, čo v preklade znamená plochý koláč/torta. Pochádzajú z Francúzskej oblasti Brittany a jedli sa každý deň ako chlieb. To, kto vymyslel citrusovú omáčku, z ktorej vznikli Crêpes Suzette, som sa bohužiaľ nedopátrala.
Po svete kolujú 3 verzie, ako vznikli Crêpes Suzette:
1. Istý 14 či 15-ročný Henri Charpentier v roku 1895 pracoval v Café de Paris v Monte Carlo. Obdobie rozmachu Francúzska, kedy sa ľudia mali dobre, darilo sa vede aj technológiam a tí pri peniažkoch si užívali jazdu na krásnych autách a výborné jedlá v reštauráciach. Jeden krásny večer, prišiel do podniku Café de Paris Edward, princ Walesu, budúci kráľ Anglicka Edward VII so svojimi priateľmi. Pri stole s nimi sedela aj dcéra jedného z nich, ktorá sa volala Suzette. Spomínaný Henri Charpentier sa ujal prípravy dezertu pre princa a jeho hostí, ale stala sa mu nehoda. Pri príprave palaciniek s citrusovou omáčkou sa mu panvica chytila horieť a Henri už v mysli odriekaval desatoro, nech ho nevyhodia. Keďže nechcel nechať princa čakať, palacinky ochutnal a bol príjemne prekvapený. Oheň prepojil všetky chute a vznikol unikátny dezert. Zdroje sa rozdeľujú v informácii, či sa to dialo v kuchyni alebo pred zrakom princa a jeho skupiny. Či už to bolo tak či onak, Henri sa rozhodol, že palacinky pomenuje Crêpes Princesse, ale na návrh princa o zmenu sa z nich stali Crêpes Suzette, podľa slečny sediacej pri jeho stole. Celú túto historku opisuje Henri vo svojej autobiografii s názvom Life à la Henri, ktorý okrem iného istý čas pracoval aj po boku slávneho Augusta Escoffiera a otvoril si reštauráciu na Long Islande v USA.
Predsa len, niektorým sa táto informácia zdá nepravdivá. Veria, že Henri Charpentier bol príliš mladý na to, aby obsluhoval princa Edwarda a určite by mu nikto nezveril tak dôležitú úlohu v tak mladom veku.
2. Druhý príbeh sa spája s nemeckou herečkou Suzanne Reichenberg, ktorá hrala v známom Parížskom divadle hru, kde servírovala ostatným na pódiu palacinky. Tie boli pripravené pod taktovkou Monsieura Josepha z reštuárie Le Marivaux. Pán Joseph prišiel s nápadom, že palacinky oflambuje pred zrakom hostí, aby upútal pozornosť na palacinky a herci si na nich pochutnali za tepla. Na počesť herečky palacinky pomenoval po nej. Takisto sa hovorí, že pracoval v Savoy v Londýne po boku Escoffiera, čo stavia aj túto historku do veľmi podozrivej situácie.
3. Potencionálny výrobca palaciniek Suzette sa do tretice stáva kuchár Jean Redoux, ktorý ich mal upiecť pre kráľa Louisa XIV na počesť Princezny Suzette z Carignan. K žiadnym iným informáciám, k tejto verzii, som sa nedopátrala.
Či už sa volajú po Suzette z Nemecka, Suzette z Francúzska alebo Zuzanky zo Slovenska, určite Vám odporúčam si ich pripraviť a verím, že ste sa opäť dozvedeli niečo zaujímavé zo sladkej histórie dezertov. Na záver by som chcela pripojiť video ako inšpiráciu, keby ste sa rozhodli vyskúšať tieto palacinky ako profesionál.
- 6 palaciniek (150 g hladká múka, 2 vajcia, 25 g cukor, štipka soli, 350-400 ml mlieko, kôra z pomaranču)
- 100 g kryštálový cukor
- 50 g maslo
- 150 ml pomarančová šťava (2-3 pomaranče) alebo džús
- šťava z 1 citróna (nemusí byť)
- kôra z pomaranča a citróna
- Grand Marnier, koňak či brandy na flambovanie
Pripravíme si palacinkové cesto podľa receptu a necháme odležať 2 hodiny. Potom pečieme tenké palacinky. Z môjho receptu vzniklo cca 10 ks.
V hlbšej panvici necháme pomaly topiť cukor. Pridáme maslo a miešame, dokým hmota nezhnedne. Prilejeme šťavu alebo džús. Z džúsu bude omáčka sladšia, ale samozrejme nie je nad čerstvé pomaranče. Citrón sa v originálnom recepte nepridáva, ale vo veľa verziách som ho videla a omáčku obohatí o kyslasté tóny, hlavne keď budete používať džús. Pridáme kôru, premiešame a necháme zovrieť. Do omáčky pridáme 4 palacinky zložené na trojuholníky a necháme ich nasať omáčkou z oboch strán cca 2 minúty. Ak sa na to cítite, palacinky vkladajte po po jedno rozložené, omočte z oboch strán a opatrne zložte. Jednu časť panvice poriadne nahrejeme a vylejeme do nej 0,4 alkoholu. Ak si netrúfate odpáliť z horáka, použite zapaľovač alebo flambovaciu pištoľ. Keď oheň dohorí, chvíľočku ešte povaríme a môžme servírovať. Sladkú chuť!
0 komentárov