Písal sa rok 2016 a obyčajné dievča s vášňou pre pečenie sa rozhodlo zdielať svoju radosť verejne... Nič som od toho vtedy neočakávala pretože viem, že na to, aby som sa zviditeľnila by som musela byť fakt dobrá! a možno trochu populárna. Ako hovorím, som len obyčajné dievča z dediny, ktoré pohltilo pečenie natoľko, že to nejak musí ventilovať von a šíriť sladký život ďalej. Blogovať som začala z nudy, zvedavosti, z nedostatku kreatívnosti vo svojom živote a hlavne si písať svoj vlastný sladký denník, kde si budem zapisovať recepty a uchovávať ich do budúcna (možno) aj pre iných.
S odstupom času môžem povedať, že mám 2 lásky, pečenie a fotenie. Teším sa z pečenia nového bábätka a ponovom sa teším aj z jeho fotenia, pretože fotky jedla sú tak neodolateľné a krásne! Určite som sa trochu zlepšila od svojho prvého receptu, ale veľké zmeny nehľadajte. Stále som v procese učenia a stále som lenivá si vyrobiť pozadia a podklady na fotenie. Ešte by to chcelo lepší objektív a bolo by to ideálne!
Začiatky blogu boli aj začiatky mojej závislosti/úchylky na dezertných tanierikoch. Už ich mám doma peknú kôpku a naši im museli uvoľniť celú poličku v skrinke. Aj pomôcky na pečenie sa náramne rozrástli a zakaždým keď prídem s niečim novým, mamina prevracia očami a lamentuje kam to uložím. Som beznádejný fanatik. Všetko čo sa týka koláčikov úplne žeriem. Je to tá najkrajšia "choroba" ktorá ma mohla postretnúť.
Od prvého príspevku ubehol rok a spolu som pridala 73 príspevkov. Z toho bolo 54 receptov, 52 na sladko a neuveriteľných 2 na slano. Vždy som si hovorila, že by som mohla niečo skúsiť naslano, ale vždy zvíťazilo sladké ♥. Ďalej som pridala 19 kecacích príspevkov a chvíľu som pridávala aj Haul, ktorý časom pre mňa stratil význam a nechala som to radšej tak. Teraz okrem receptov pridávam aj Cakebook, čo je prezentácia mojich výtvorov, ktoré som mala potešenie piecť pre iných. Každý nový pokus ma posúva vpred a upevňuje ma v tom, že toto je to, čo chcem robiť do konca života.
V poslednej dobe sa roztrhlo vrece s cukrárkami, alebo aspoň mne sa to zdá, keď som sa o to začala zaujímať. Tým, že to sledujem, si uvedomujem, že konkurencia je silná a bude ťažké sa presadiť. Cukrárčina je drina, ale ak sa robí poctivo a s láskou, stojí to za to. Dúfam, snívam, prosím, nech aj ja mám to šťastie a môžem v živote robiť to, čo ma baví.
Preto som sa rozhodla ísť ďalej študovať. Rozhodla som sa opustiť milovaných a vydať sa na ťažkú cestu za snom. Preto neviem, čo bude ďalej s blogom a či to niekoho zaujíma, to veru tiež neviem. Bolo by mi ľúto len tak skončiť a preto sa budem snažiť pokračovať... aj keď len občas, ale stále chcem zaznamenávať svoju cestu, postrehy a sny do tohto bodkovaného virtuálneho denníčka.
Tortička pečená k tomuto výročiu schytala veľké posmešky u nás doma, ale ochutnať nepohrdli... a nech, oni sú iná generácia a nerozumejú a možno ani nechcú.
Dúfam ale, že ste si všimli, že je ladená do blogova... do mojej milovanej zelenej a ešte milovanejších bodiek. Korunku slávy jej utkala sama príroda, konkrétne naša záhradka. Ach ako ja milujem toto obdobie, keď všetko zreje a chutí! To som si vybrala krásne obdobie na začatie blogu. A vidíte tie sirôtky? Tie som si sama vypestovala a teraz, akoby vedeli, začali kvitnúť. Veľmi ma potešili, že môžu zdobiť túto výročnú tortisko.
Keďže je pečená odo mňa pre mňa, vyskúšala som nový korpus, ktorý sa mi veľmi zapáčil a plnila som mascarpone krémom s bielou čokoládou a každé poschodie je iné: čerešňové pyré a jahody, slaný karamel, čerešňové pyré a moruše.
Nakoniec si prajem veľa ďalších receptov, príspevkov, nápadov a chuti pokračovať aj napriek tomu, že je to také aké to je. Veľa šťastia Rybka!
0 komentárov