Narodeninová výzva.
Ahooooj, som tu zas ale smutné je, že neprichádzam so žiadnym receptom. Prichádzam s prázdnymi rukami ale s nadšeným duchom. Taká som natešená a chcem sa s vami podeliť o to, ako som bola vybraná mojim kamarátom, aby som mu napiekla na jeho narodeninovú oslavu.
Pre mnohých sa to bude zdať ako blbosť, ale pre mňa je to obrovská šanca a pocta keď ma niekto osloví a vie, že nie som profesionál, ale dá mi šancu, aby som sa mohla zlepšiť a verí vo mňa.
"Fakt si nadšená z jednej úbohej oslavy?"
"Čo je na tom upiecť pár koláčov?"
"Keby som mala byť nadšená z každej objednávky tak vybuchnem."
"Jedna objednávka z teba cukrárku nerobí."
Viem, že sa niekde "tam" nachádzajú ľudia presne s takýmito názormi a odpoveďami na moje nadšenie, ale to len svedčí o tom, že nikdy neboli do ničoho tak neskutočne zapálení, že každý jeden deň, každú voľnú chvíľu nepremýšľali o svojom sne a neverili v neho.
Priznám sa, že aj sa si často neverím. Neviem, čo mám robiť, aby som svoj cieľ dosiahla. Je to dobrý nápad? Mám na to síl? Nebolo by toho na mňa veľa? Vedela by som sa odlíšiť od konkurencie a tým pádom si prilákať aj ľudí? MILIÓN otázok mi výry v hlave a NULA odpovedí. Jediné čo mám je sen.
Ale späť k nadpisu. Narodeninová výzva. Výzva bola pre mňa veľká a veľmi som bola nervózna, či bude všetkým chutiť. Pôvodný plán bola karamelová torta, red velvet cupcakes a eclairs.
S karamelovou tortou som najviac spokojná. Samozrejme, že nebola dokonalá, ale veľmi som sa snažila a na amatéra dopadla dobre. Väčšiu nervozitu akú som zažívala pred krájaním som nezažila asi nikdy. Dlane sa mi potili a čakanie na to či chutí bolo nekonečné. Tortička pozostávala z čokoládového a orechového korpusu. medzi ne šiel na 2 pláty karamelové salco, krém z bielej čokolády a opražené orechy a na 1 plát išla zmes z mrazeného ovocia, ten istý krém a čučoriedky. Celé to bolo obalené mascarpone krémom, kedže mi ten z bielej čokolády nezvýšil a ozdobené domácim karamelom a všetkým možným.
Red velvet cupcakes som už robila, tak som si povedala, že žiaden problém. Veru ani žiaden problém nebol, až na farbivo ➔ presnejšie gélové farbivo od Dr. Oetkera, ktoré nefarbí tak, ako má a už 2.x sa mi osvedčilo ako nedobré. Plnila som ich bielou čokoládou a zdobila klasikou mascarpone krémom.
Z eclairs sa stala roláda, pretože som stále neprišla na správny postup robenia odpaľovaného cesta a hlavne teplotu pečenia. Nervy jak ----. Celú noc obracačky v posteli jak mäso na grile a ráno šup vymyslieť niečo nové. Upiekla som obyčajné piškótové cesto, natrela džemom, potrela tvarohovo-čokoládovou plnkou,posypala čučoriedkami a granátovým jablkom a zatočila. Klasika ale hlavné je, že sa podarila.
Sušienky boli bonus. Keď som premýšľala nad zdobením a nad darčekom, zišlo mi na um jedna a tá istá vec. Upiekla som škoricové úžasné sušienky a na každú som vytlačila kamarátove meno alebo jeho vek a spodky som potrela ešte čokoládou, aby neboli také "obyčajné". Kus som mu dala do nádobky, spolu s ostatnými dobrotami a ostatkom som ozdobila tortu, cupcaky alebo len tak na chrumkanie.
Najkrajší moment pre mňa bol, keď si všetci pochvaľovali aj keď som to brala s malou rezervou, lebo sa už čo-to popilo. Nervozita zo mňa opadla a cukrárske sebavedomie sa o trochu zdvihlo. Namotivovalo ma to a to je dôkazom toho, že keď niečo úprimne chceš, ideš si za tým a veríš v to, tak pomaličky, po malých krôčkoch sa ti to splní. Možno to bude trvať rok, možno 10 alebo 30, ale keď budem vytrvalá a nevzdám sa tak verím, že sa mi to podarí. Ešte som len na úplnom začiatku a čaká ma dlhá predlhá cesta. Už len vytrvať.
0 komentárov