Áno! Moja skúšobná doba uplynula. Ako ten čas letí. Ešte nenidávno som písala prvý príspevok a nesmelo sa prihovárala nikomu. Teraz sem píšem a prihováram sa možno piatim. Ha Ha. Ale vytrvalým praje šťastie. Preto verím, usilovne sa snažím a raz možno príde úspech, ak to ovšem nevzdám.
Stojím pred veľkou križovatkou života. Čaká ma maturita a ja stále neviem, ktorou cestou sa mám potom ubrať. Láka ma to do toľkých smerov ale neviem ktorý je správny. Preto možno po škole už nebudem mať toľko času vypisovať sem, možno vôbec, ale možno naopak, budem mať veľa veľa času a uskutočním si sny, budem kreatívna a aktívna.
To sú moje obavy do budúcna, ktorými sa nemusím ešte zaoberať aj keď sa nezvratnou rýchlosťou blížia. Teraz musíme predsa oslavovať, že toto bábätko má 1/2 roka. Wiiiii. Idem na vás v číslach. Za 6 mesiacov som uverejnila 39 príspevkov, z toho 28 rôznych receptov. Nafotila som nespočetne veľa fotiek a strávila pri ich načítavaní na blog nespočetne veľa minút. Potrebujem rýchlejší net. Pribrala som asi 3 kilá, ale to nedávam za vinu blogu, ale nedostatku pohybu! Lucia vzchop sa a začni so sebou niečo robiť, lebo ti narastie zadok veľký ako televízna obrazovka. To nám hovorí od 1. ročníka telocvikár tak dúfam, že nebude mať pravdu.
Každý recept som robila s láskou a s vášňou k pečeniu. Tešila som sa keď rástol počet videní, aj keď číslo nie je moc veľké, každé jedno vzhliadnutie ma naplnilo optimizmom. Milovala som pečenie aj predtým, ale keď sa mám s kým podeliť o tú vášeň, baví ma to ešte viac.
Toľko je ešte koláčov, tôrt, dobrôt, ktoré som ešte neskúsila ale mám ich na svojom dlhočíznom zozname. Ale čo s tým keď ja by som piekla aj každý deň ale nemá to kto jesť a teraz už nemám ani čas? Snáď v budúcnosti sa nado mnou pán čas zmiluje a dá mi viac tej vzácnej suroviny (čas).
V budúcnosti by som si chcela spraviť cukrársky kurz a možno sa vydať touto cestou, ale potom si poviem, že teraz pečie každý a ako mám dosiahnuť, aby ľudia kupovali odo mňa? Čím sa dostatočne odlíšim a prilákam maškrtníkov? To je tak ťažké pre mladého človeka sa rozhodnúť čo je pre neho správne a prospešné. Obdivujem tých, ktorí sa neboja a idú si za svojim. Skúšajú až pokým uspejú. Keby ja mám tú spomínanú odvahu, našetrím si a otvorím si cukráreň. Medzitým by som písala, piekla, pridávala a vylepšila blog, aby pútal viacej a bol zaujímavejší.
Dovtedy budem sniť popri pečení v našej kuchyni a zlepšovať sa. Teraz prichádza krásne obdobie pečenia, oddychu a lásky.
U nás k Vianociam neodmysliteľne patria ako v každej rodine v prvom rade medovníky. Vždy sa teším na ich pečenie. Rozvoňajú celý dom a vtedy si uvedomím, že áno, blížia sa Vianoce. Zakaždým si nechám jedno doobedie na ich ozdobovanie a snažím sa ich ozdobiť všetky, aj keď tie posledné už od únavy nevyzerajú ako by mali. Pustím si vianočné piesne, uvarím čaj a zdobím do nemoty. Okrem medovníčkov nesmú chýbať vanilkové rožky, dlabky a každý rok pridáme do nášho repertoáru niečo nové. Tento rok chcem vyskúšať crinkles, truffles a možno aj nejaký nový rez. Neviem sa dočkať.
Aj Vám všetkým, čo ste sa dočítali až sem prajem veľa lásky a trpezlivosti v tomto adventom zhone, všetko postíhajte a nenáhlite sa toľko. Veď keď náhodou nestihnete kúpiť mandarínky alebo na vianočnom stole budú servítky pozbierané z minulých rokov, nijak to nepokazí tú čarovnú atmosféru, ktorú si spolu vytvoríte.
A tu je väčšina mojich bábätiek, ktoré som napiekla za ten 1/2 rok:
0 komentárov