UK: Na ceste za snom, pt. 5
Včerajšou skúškou som (dúfam) úspešne ukončila prvý ročník svojho trojročného putovania. Keď sa obzriem späť, vidím obrovskú prejdenú cestu, veľa trápení, obáv, sĺz, ale aj úsmevov, úspechov a podpory zo strany najbližších. Neverím, že už pred rokom som sa ešte pripravovala na ústne maturity nevediac, čo ma čaká. Príchodom sem som spravila obrovský krok vpred a postavila som sa mnohým obavám a problémom tvárou v tvár. Byť sama v cudzej krajine ma toho veľa naučilo. Objavujem tu samu seba, prostredie, povahu ľudí a malými krôčikmi sa posúvam na ceste za snom. Zistila som, že som introvertnejšia než som myslela a že dokážem toho viac než si mysleli ostatní. Učím sa pomaly, ale určite nestagnujem. Každý deň je iný a nie vždy je to rozprávka. Boli dni a stále sú, kedy to chcem zabaliť a vrátiť sa domov medzi svojich. Často mi chýba domov, tomu sa neubránim, ale s podporou rodiny a jedného úžasného človeka, ktorý prišiel do môjho života v pravú chvíľu, aj tie nie moc dobré dni zvládam a nevzdávam sa. Mám veľkú motiváciu a to ma udržuje kráčať vpred.
Od posledného "dielu" prebehla ďalšia polka semestra a opäť je toho veľa čo ukázať. Musím zhodnotiť, že 2. semester ma bavil viac aj keď som vďačná za to, že mám možnosť sa priučiť chlebíku, pretože čoraz viac premýšľam, že si začnem piecť svoj vlastný a zdokonalovať sa aj v tomto. Potvrdila som si tu fakt, že cukrárčina a pečenie je moje životné povolanie a naozaj sa tým chcem živiť. Verím, že tvrdou prácou a napredovaním sa mi môj sen splní a budem na seba hrdá. Teraz ma čakajú 4 mesiace voľna, ktoré strávim z väčšej polovice tu v UK a budem chodiť do práce, zarobím peňeži a v auguste plánujem ísť domov a užiť si najkrajší (celý!) mesiac doma. Hrozne sa na to teším.. už to tu len vydržať. Plná očakávania budem aj čakať na začiatok školy na to, čo ma čaká a neminie. 2. ročník už bude makačka.. aspoň tak hovoria, tak som zvedavá. Takže ďalší diel môjho putovania bude až na jeseň, dovtedy budem vypekať a tešiť sa z voľného času a dúfam, že aj počasia.
Introduction to Patisserie
Siedmy týždeň patril môjmu veľkému priateľovi a nepriateľovi zároveň, odpaľovanému cestu. Priateľ preto, lebo je to úžasné flexibilné cesto, z ktorého sa dá vytvoriť neskutočne veľa dezertov a všetky chutia a vyzerajú úžasne, ale nepriateľ preto, pretože ma vždy vie potrápiť. Naučila som sa správne odpalovať, hlavné pravidlá a zistila som, že odpaľované cesto pred tým, ako sa pridajú vajíčka sa volá "Panada". Také krásne sa mi upieklo, už len striekanie treba doladiť. Robili sme aj "craquelin" čo je cesto z masla cukru a múky vyvaľkané na tenunký plát a pred pečením uložené na odpaľované cesto, ktoré spraví veľmi pekný popraskaný efekt, hlavne keď sa zafarbí.
Z cesta sme vyrábali éclaire, cream puffs a učiteľ nám ukazoval rôzne iné klasické dezerty ako Religieuse a ostatné si nepamatám. Btw to v strede neviem ani čo má byť to len tak...
Týždeň ôsmy sme vyrábali praline, meringue a baked alaska. Pralin je vlastne zkaramelizovaný cukor zmiešaný s opraženými mandľami a vyliaty na plech a po stuhnutí sa potom podrví na malé kúsky a pridáva do rôznych náplní, dekorácii a pod. Ani za svet si nedokážem spomenúť ako sme robili tú baked alasku, ale pôvodne by mala byť plnená zmrzlinou. My sme ju plnili nejakým krémom s praline ktorý sme nechali zamraziť. Na vrch sme striekali italian meringue, čo sú bielka vyšľahané s horúcim cukrovým sirupom a časť z toho sme použili na pusinky. Potom sme mali zas nadekorovať tanier, ale kedže sme toho moc nemali po ruke tak to nebolo bohvieaké. Každopádne zaujímavá hodina.
Potom nás čakalo roztriedenie do 2 skupín na skúšku a prípravu na ne. Takže týždeň 9 som mala voľný, kedže som patrila do druhej skupiny. Ďalšie 3 týždne boli prázdniny a ja som si užila krásnych 12 dní doma. Po prázdninách som mala development lesson, to bol týždeň 10. Následne 11. týždeň som mala voľno, lebo prvá skupina mala skúšky a 12. týždeň som mala skúšky ja.
Veľmi som sa bála, že nebudem mať dosť času, že budem panikáriť a nestíhať a kvôli tomu to bude vyzerať lacno a kostrbato. Začať sme mohli o pol hodku skôr a 4 hodiny by boli akurát na prípravu dvoch dezertov, keď má človek dobrý plán. Ja som si ho ako tak premyslela a postupne som si robila, vôbec som sa neponáhľala a čas som mala na všetko.Pripravovala som karamelovo-malinovú mousse a pistáciovo-pomarančové éclair. Až na pár chybičiek mi všetko vyšlo podľa predstáv a mohla som prezentovať. Učiteľ bol nadšený z čokoládovej dekorácie na mousse, ktorú som narýchlo vytvorila. Bola som veľmi prekvapená jeho reakciou. Pár vecí mi vytkol s ktorými som 100% súhlasila a myslela som, že mi toho vytkne viac, pretože ja by som si vytkla. Odišla som s najlepšou možnou známkou čo bolo v týchto skúškach 5 - Excellent. Prekvapila som samu seba a aj keď viem, že mám ešte veľa vecí v čom sa zlepšiť a precvičiť myslím, že môžem byť so sebou spokojná.
Spokojnosť sa týka len praktických skúšok, pretože písomnú časť a to weekly diary, ktorý sme mali robiť a písať o každej hodine ako sa nám darilo a nejaké info o konkrétnom dezerte, som totálne odflákla. Naozaj som si hovorila, že to budem robiť postupne, ale nakoniec som skončila s tým, že som myslela že to odovzdávame v utorok a my sme to odovzdávali hneď v piatok po skúškach takže som to veľmi veľmi odflákla. Ja sa nikdy nepoučím...
Specialist Confectionery
Siedmy týždeň sme celý pripravovali náplne na ďalší týždeň. Robili sme fondán, čo bolo veľmi zaujímavé ako sa sa horúca cukrová voda miešaním mení na hustú hmotu, ďalej sme pripravovali slaný karamel, ochutenú ganache a fudge z bielej čoko.
Na ôsmy týžden sme tieto náplne dokončili. Ganache a fudge sme len nakrájali na menšie kúsky a namáčali v čoko, čo sú vlastné dipped chocolate. Ďalej sme samozrejme temperovali čokoládu (ako prvé) a používali 2 formy na bonbóny, ktoré tu označujú za moulded chocolate. Náplň bola slaný karamel a ochutený fondán. Veľmi zaujímavá hodina a veľa roboty. Pamätám si, že sa mi moc nedarilo a aj keď to na prvý pohľad nevidieť, dobrotky majú veľa nedostatkov, ako hrubá škrupinka alebo pretekajúca plnka a o tých namáčaných ani nič radšej nehovorím...
Ďalšie týždne (9,10, 11) sme už začali piecť na skúšky. Prvý týždeň som si upiekla spodnú časť torty, druhý týždeň som zvládla vrchnú a pár dekorácii. 11. týždeň som robila bonbóny a skoro všetky dekorácie. Pridali nám aj jednu hodinu, ktorú sme mali len 3 týždne a naučili sme sa tam robiť ružičky a nejaké striekacie techniky. Prípravy nešli vždy podľa predstáv, ale vždy sa všetko dalo zachrániť.
Originálny návrh mojej torty mal vyzerať úplne inak, ale kedže sa mi nepodarilo poriadne vytemperovať bielu čokoládu, všetko som musela pozmeniť a vzišlo z toho toto dielo. Najzaujímavejšia časť torty je mašla na vchu, ktorá mi vyšla prekvapivo slušne a všetkým sa páčila. Veľmi jednoduché a pritom to vyzerá veľmi elegantne. Paličky (cigarellos) mohli byť rovnakej veľkosti, ale nevyzerajú tak zle ako spodná časť. Čokoládu som nerovnomerne rozotrela na plastový pás (acetate roll) a preto je ten wrap taký nesúmerný. Napriek všetkým nestíhačkám, stresom a zmenám je výsledok oku lahodiaci a vyslúžila som si zaň 65%. Z bonbónov som namáčala ganache s príchuťou lesné plody a tie farebné bonbóny boli plnené malinovou ganache. Torta bola čokoládová s krémom s bielej čoko a posypaná malinami, potrená malinovou ganache.
S písomnou časťou som celkom spokojná. Verím, že to bude dostačujúce aj keď som sa tomu mohla povenovať trošku viac. Lenivosť nezastavíte priatelia.
Food hygiene and safety
Tento predmet ma na podiv v celku bavil. Dozvedela som sa veľa info ohľadom hygieny na pracovisku a uvedomila si veľa vecí, ktoré budem musieť brať do úvahy, keby si otváram niečo svoje. Skrátka HACCP je tvoj BFF. Zo skúšok ešte nemám výsledky, ale verím, že aj keď som štúdiu veľa nedala (lenivec) budem mať aspoň tých 40%, ktoré mi stačia na to, aby som mohla pokračovať.
Môj názor sa počas roka menil, ale všeobecne musím zhodniť, že to bol dobrý rok. Škola má neskutočné vybavenie, s ktorým by som sa na SR nestretla, profesionálnu úroveň, vybavenú knižnicu, ochotných zamestnancov a dobre vypracovaný program. Prvý ročník je na takej úrovni, že aj začínajúci cukrár bez skúseností sa vie prispôsobiť a naučiť sa základom. Pre mňa to bolo mierne brzdenie, kedže ja som si základy už nacvičila doma, ale opakovanie je matkou múdrosti a nemôžem povedať, že som sa toho veľa nenaučila. Najväčšia novinka pre mňa bol chlieb a čokoláda. S týmito produktami som pred tým neexperimentovala a bolo to veľmi poučné, aj keď som to chlebopečenie brala prvý semester veľmi tragicky. Stále som si neni istá, či je to tá najlepšia cesta ktorú som si mohla vybrať na ceste za snom, ale som si istá, že ma to niekam posunie a nie som tu omylom. Štúdium v zahraničí je viac menej skôr skúška života než samotné štúdium a dá vám to viac než zoberie. Začiatky sú náročné po všetkých stránkach, ale časom sa to všetko stabilizuje a keď sa máte o koho oprieť, tak to zvládnete. Kiežby som si to myslela aj tie prvé mesiaca, kedy to bolo na mňa všetko priveľa a behala som tu jak kôpka nešťastia.
Neviem ako je to s inými programami na tejto škole, ale program ktorý som si vybrala ja, môžem zhodnotiť ako dobrý, ale nebudem hovoriť že ho odporúčam, pretože sama neviem či je to dobrá cesta ako sa naučiť cukrárčine. Áno, je to spôsob a veľmi výborný, ale neviem či najlepší. Kto neskúsi nevie a ja verím, že druhý ročník sa mi bude dariť aspoň tak, ako ten prvý a zostanem taká pozitívna, ako som teraz. Dovidenia v Septembri! ❤️
0 komentárov