koniec? pauza? nový začiatok?
Z posledných príspevkov, v ktorých som už čo to načrtla, ste mohli vyčítať, že sa v mojom živote dejú zmeny. Veľa zmien naraz a dokopy to tvorí jednu veľkú... štúdium v cudzine.
V živote by ma nenapadlo, že ja, plaché kuriatko, sa vydám do sveta sama, na niekoľko rokov, študovať a ešte k tomu si musieť zarobiť na živobytie... Nikdy by som si nepomyslela, že som som taká bláznivá... alebo odvážna?
Jedno ale viem, nikdy by som sa k tomu neodvážila a nikdy by som neišla študovať ďalej, keby som nemala sen. Ten sen ma núti robiť šialené veci a vystupovať zo svojej komfortnej zóny. Je to ale beťár, ale ja som zaň vďačná. Môže to zniesť ako motivačné, trápne a otrepané žvásty, ale u mňa je to realita a chcem si za svojimi snami ísť... veď žijeme len raz (či ako sa to hovorí).
Pečenie je chytlavá záležitosť. Odvtedy, ako som sa začala oň zaujímať vo veľkom, tak zrazu z každej strany na mňa kričala nejaká cukráročka a na sociálnych sieťach ukazovala, ako sa jej darí. Je to o šťastí? Z časti áno, ale ak si neni šikovná, tak ďaleko nezájdeš. Určite je to aj o cviku a tvrdej práci, pretože cukrárčina, to veru nie je len misky vylizovať.
Ja som sa rozhodla výjsť svojej povedzme šikovnosti v ústrety a prihlásila som sa na University College Birmingham, kde budem študovať obor Bakery and Patisserie Technology, čo znamená, že sa nebudeme venovať len pečeniu koláčov, ale naučím sa aj ako upiecť chlieb a pečivo. Ani nemusím hovoriť, ako strašne sa teším! Kde sa hrabe moje amatérske pečeníčko doma v kuchyni? Naučím sa všetko čo potrebujem a možno trochu viac, veď život v cudzine je škola života.
Bude to zaujímavé a úžasne a namáhavé, ale určite mi to dá neskutočne veľa skúseností a ak by aj cukrárčina nebola pre mňa a môj sen sa mi nesplnil, budem mať na čo spomínať... dúfam!!!
Birmingham, mesto plné obchodov a momentálne aj robotníkov a nedorobených budou a miest. Centrum mesta je momentálne dosť rozbité a ževraj mení svoj tvar a opravuje sa. Anglicko sa nezaprie a ja len žasnem nad krásnymi budovami a miestami, typických len pre túto zem. Pred odchodom som od viacerých dostávala rozumy, že to je priemyselné mesto a ničím zaujímavé, ale kto hľadá nájde. Samozrejme, že ten priemysel tu je cítiť zo všetkých tých moderných budov, ktoré sa drsne týčia vedľa tých krásnych, starých krások, ale evolúciu nezastavíš.
Pre dievča z dediny je to veru veľký skok a naučiť sa tu plávať, mi dá zabrať, ale veď som nejaká RYBKA! Ja to zvládnem, pretože viem prečo som tu a budem bojovať.
Blog mi veľmi pomohol si uvedomiť, že toto je to čo chcem a naďalej chcem pridávať poznatky zo života mladej cukrárky, ktorá sa stane (v čo verím) raz veľký profík! Ďakujem, že si sa dočítal až sem a prepáč za žvásty, ale k môjmu blogu to sem tam patrí, že si tu vylejem srdce a za pár rokov sa na sebe budem smiať, čo som to tu písala... Milá Rybka, zaznamenávaš svoj život a píšeš históriu.
0 komentárov